Správny management chovu kurčiat – časť 1. príprava haly

Kedy môžeme začiatok výkrmu považovať za úspešný?

Základom dobrého štartu turnusu je správna príprava a vykúrenie haly. Hmotnosť kurčiat na 7. deň ich života z veľkej časti ovplyvňuje ich ďalší rast a rozhoduje o hmotnosti v deň porážky. V prípade chýb počas prvých dňoch chovu, je veľmi náročné dosiahnuť hmotnosť odpovedajúcu fyziologickým predispozíciám kurčiat podľa technologického postupu chovu.

Úspešnosť štartu turnusu zväčša hodnotíme podľa pomeru medzi hmotnosťou pri naskladnení a hmotnosťou na 7 deň. Kurčatá bežne používaných hybridov by mali svoju hmotnosť znásobiť aspoň 4,5 krát. To znamená, že aj pokiaľ kurčatá dosiahnu na 7. deň hmotnosť 170 g a nie 189 g, ako udáva norma hybridu Ross 308, môžeme štart turnusu hodnotiť pozitívne, pokiaľ boli naskladnené na halu ako 37 gramové, keďže stále zväčšili svoju hmotnosť 4,5 násobne.

Častou chybou, s ktorou sa v chovateľskej praxi stretávame, je príliš rýchle a nedostatočné nahrievanie haly. Najefektívnejšie je halu vyhrievať postupne minimálne celý deň, ideálne dva dni vopred. Postupným zvyšovaním teploty a pomalým tempom vyhrievania dosiahneme toho, že sa nevyhreje len vzduch v hale, ale aj steny či podlahy. To je veľmi dôležité nielen pre pohodu zvierat, ale rovnako aj pre dobrú kvalitu podstielky.

V prípade rýchleho nahrievania sa stáva, že vzduch na hale  síce dosiahne požadovaných 32-33 °C, betónová podlaha prikrytá vrstvou podstielky však len 24-27°C. Kurčatá sú pred nevyhovujúcou teplotou izolované slamou a chlad priamo necítia, pod podstielkou však dochádza kvôli rozdielu teplôt ku kondenzácii vody. Slama začína v tomto prípade viditeľne vlhnúť medzi 7. a 14. dňom života kurčiat pričom tento proces je veľmi ťažko ak vôbec zvrátiteľný.

Pri stanovení správnej teploty haly je vždy potrebné brať ohľad na to, že menšie kurčatá, vyžadujú z pravidla vyššiu teplotu. Aj jeden stupeň v tomto prípade môže byť rozhodujúci.

Je viacero bežne používaných spôsobov, ako zabezpečiť, aby teplo z horákov prenikalo na podlahu a temperovalo ju aj cez podstielku. Pokiaľ to technologické a organizačné možnosti dovoľujú, odporúčame halu najprv aspoň z časti temperovať a až následne aplikovať podstielku. Niektorí farmári počas temperovaniu už nasekanú slamu zhŕňajú do riadkov tak, aby čo najväčšia časť betónovej podlahy bola odokrytá a mohla sa temperovať. Následne po dosiahnutí cielenej teploty slamu rozhrnutú po celej ploche.

Ďalšou možnosťou ako zlepšiť kvalitu podstielky je použiť len tenkú vrstvu na drobno nasekanej slamy alebo  hobliny či rašeliny. Cez tenkú vrstvu preniká teplo oveľa jednoduchšie a kurčatá v tom prípade netreba od podlahy izolovať priam naopak, pokiaľ má vhodnú teplotu, kontakt s podlahou im vyhovuje. Najviac používanou podstielkou vo veľkochovoch hydiny však stále zostáva slama, a to najmä z dôvodu ceny a dobrej dostupnosti na trhu. 

Niektoré hydinové farmy získavajú slamu z poľnohospodárskych družstiev výmenou za hydinový trus, iné ju kupujú. Napriek tomu, že cena slamy nie je zásadná ekonomická položka pri výkrme kurčiat jej kvalita je extrémne dôležitá. Vlhká a nevhodne skladovaná slama je veľkým zoohygienickým rizikom. Do chovných priestorov je možné mokrou slamou zavliecť aj patogény spôsobujúce salmonelózu alebo aspergilózu s často katastrofickými následkami.

Počas spaľovania zemného plynu v ohrievačoch pri vykurovaní haly dochádza ku uvoľňovaniu oxidu uhličitého do prostredia haly. Najmodernejšie ohrievače už disponujú vývodmi splodín mimo halu. Riadiace jednotky ventilácie vedia, pokiaľ sú vybavené vhodnými čidlami, vedia zmerať obsah oxidu uhličitého a podľa jeho množstva upraviť ventiláciu. Naše odporúčanie je počas vykurovania haly alebo v zime pri minimálnej ventilácii držať hladinu CO² na úrovni 3500 ppm, ideálne do 2500 ppm počas celého turnusu.

Pri vyšších koncentráciách sa CO²  viaže na hemoglobín v krvi rovnako ako CO. Tým pádom sa znižuje obsah kyslíka v krvi, zvieratá sú apatické, menej aktívne a znižuje sa aj intenzita rastu.

Vysokému obsahu CO2 na hale je možné dosiahnuť dodržiavaním 2 zásad:

• Pri intenzívnom vykurovaní na začiatku turnusu pred naskladnením kurčiat zapneme ventilátory a odvetráme vzduch z haly. Ten následne dotemperujeme na správnu teplotu. Teplota podláh či stien sa počas krátkeho ventilovania citeľne nezníži
• Vždy zachováme minimálnu ventiláciu na hale. Požiadavka na minimálnu ventiláciu počas prvého týždňa života je 1 m³ odvetraného vzduchu za hodinu na 1 kg hmotnosti kurčiat na hale. Takto nízka intenzita ventilácie vzhľadom na malú hmotnosť kurčiat na začiatku výkrmu často nie je možná ani pomocou ventilátorov s regulovateľným výkonom. Vtedy je potrebné prejsť na pulzné vetranie.

Čo najskôr po vyskladnení kurčiat na bitúnok je potrebné vysypať zvyšky krmiva z technológie a vyhrnúť hnoj. Nasleduje mechanická očista – zametanie, nielen podláh, ale aj ventilátorov či stropu od prachu a pavučín. Veľmi dôležité je následne halu dôkladne poumývať tlakom vody a nechať halu dôkladne preschnúť.

Plynovať halu proti škodcom odporúčame dva krát po sebe. Pred a po stlaní podstielky. Pri plynovaní je však potrebné dbať na to, aby teplota na hale bola minimálne 15°C. V opačnom prípade tieto prípravky strácajú účinnosť.

Počas života kurčiat sa menia ich požiadavky na prostredie a farmár sa musí postupne zameriavať na iné aspekty. V tomto krátkom článku sme sa zamerali na tie najdôležitejšie vonkajšie zásady, ktorých sledovanie Vás privedie ku kvalitnému štartu vo výkrme bojlerových kurčiat. V ďalších článkov dôkladne rozoberieme nasledovné etapy života kurčiat a zásady ktoré treba počas chovu dodržiavať.