Návyk jalovíc na dojacie roboty
V súčasnosti pracujem ako špecialista na výživu mliečneho dobytka pre robotické farmy v spoločnosti De Heus a.s.. Častou témou diskusie s farmármi je učenie, návyk a zoznámenie jalovíc s dojacím robotom, ešte v období pred otelením. Zo svojej skúsenosti viem, že pokiaľ nie sú jalovičky v čase pred otelením zoznámené so systémom robotickej farmy a so samotným dojacím robotom, v drvivej väčšine prípadov sa pre prvorodičky, ale aj pre samotný personál farmy, stáva obdobie krátko po pôrode veľmi nepríjemné a stresujúce.
Návyk v praxi
Pri diskusii s farmármi som vychádzal iba zo svojich znalostí, avšak nikdy som nebol schopný podporiť svoje tvrdenia a názory objektívnymi dátami. Pokiaľ budete prehľadávať vedeckú literatúru, ktorá sa zaoberá témou návyku jalovíc na robotické systémy, zistíte, že existuje minimum vedeckých prác na túto tému. Veľmi zaujímavým článkom o zvykaní jalovíc na dojacie roboty je "Introduction of heifers to an automatic milking system" od autorky Sarah Widegren.
Z toho dôvodu som sa rozhodol urobiť krátke porovnanie. Na robotickej farme 1 sa jaloviciam nevenuje žiadna starostlivosť v zmysle učenia a návyku na dojacieho robota v čase pred otelením. Na farme 2 majú jalovice pred otelením možnosť navštevovať zariadenie Lely Cosmix, ktoré simuluje priestor dojacieho robota a tiež sa im tu umožní príjem granulovanej zmesi. V porovnaní farmy číslo 1 a 2 som sa zameral na nasledujúce kritériá: zvyšok krmiva, počet úspešných dojení, počet neúspešných dojení a odmietnutie prístupu zvierat do dojacieho robota..
Zvyšky krmiva
Zvyšok krmiva je množstvo krmiva, ktoré zviera nie je schopné prijať, aj keď na toto množstvo krmiva má nárok. Aby sme si dokázali predstaviť, čo je zvyšok krmiva, uvediem krátky príklad. Dojnica má v priebehu 24 hodín nárok na príjem 5 kg zmesi v dojacom robote. Toto zviera navštívilo počas 24 hodín dojacieho robota 2-krát a na každú návštevu sa mu pridelili 2 kg zmesi. Avšak zviera malo v priebehu 24 hodín nárok na 5 kg zmesi, tzn. že zvyšok krmiva je 1 kg/24 hodín.
Z grafu 1 je zrejmé, že zvieratá na farme 1, kde sa im neposkytuje starostlivosť pred otelením (zoznámenie sa s dojacím robotom a so systémom robotickej stajne), majú väčšie množstvo zvyškov krmiva na zviera a deň v porovnaní s farmou 2. Riziká spojené s vyšším zvyškom krmív (graf 1) sa prejavia ako vyššie riziko negatívnej energetickej bilancie zvierat a s ňou spojené metabolické problémy a poklesom mliečnej úžitkovosti.
Graf 1: Zvyšky krmiva
Počet úspešných dojení
Úspešné dojenie je dojenie, kedy je krava s nárokom na dojenie úspešne a kompletne podojená v dojacom robote. Z grafu 2 je zrejmé, že zvieratá z farmy 2 vykazujú vyššiu početnosť úspešných dojení počas jednotlivých dní laktácie. Vyššia početnosť úspešných dojení bude mať v praxi niekoľko pozitívnych vplyvov. Zvieratá, ktoré sa budú dojiť v dojacom robote častejšie, budú mať z určitých fyziologických príčin vyššie nároky na živiny pre produkciu mlieka, čo povedie k vyššiemu príjmu sušiny z krmív, a to podporí vyššiu tvorbu mlieka v mliečnej žľaze. Častejšie vyprázdnenie mliečnej žľazy bude mať tiež pozitívny efekt na jej zdravotný stav.
Graf 2: Počet úspešných dojení
Počet odmietnutých dojení
Odmietnuté dojenie je návšteva dojacieho robota zvieraťom, avšak zviera aktuálne nemá nárok na to, aby bolo podojené. Daná dojnica sa z dojacieho robota vypustí do priestoru stajne. Z grafu 3 je zrejmé, že zvieratá z farmy 2 vykazujú po otelení vyšší záujem o dojacieho robota. Dôsledok vyššieho počtu odmietnutých dojení na farme 2 vedie k vyššiemu počtu uskutočnených dojení.
Graf 3: Počet odmietnutých dojení
Neúspešné dojenie
Neúspešné dojenie je dojenie, keď má zviera nárok na to, aby bolo podojené. Dojenie sa dojacím robotom začne, avšak z nejakého dôvodu sa dojenie úspešne nedokončí. Nekompletne podojené zviera sa vypustí späť do priestoru stajne. Farma 1 má vyšší počet neúspešných dojení oproti farme 2. Vyšší počet neúspešných dojení vedie k zníženiu voľného času v dojacom robote, čo môže byť napríklad limitom pri zvyšovaní stavu dojníc v stajni a tým pádom aj limitom pre vyššie množstvo podojených zvierat v priebehu 24 hodín.
Graf 4: Počet neúspešných dojení
Záver
Výsledky tohto pozorovania sú v zhode s už vyššie spomínaným pokusom Sarah Widegrenovej, ktorá tiež dospela k záveru, že návyk jalovíc na dojacie roboty a ich zoznámenie sa so systémom robotickej farmy má následne po otelení pozitívny vplyv na veľké množstvo ukazovateľov, ktoré majú pozitívny vplyv na mliečnu úžitkovosť, zdravotný stav zvierat a celkové ekonomické zhodnotenie chodu robotických fariem.
Pokiaľ sa chcete o tejto téme dozvedieť viac, neváhajte sa s nami spojiť.
