Manažment odstavu a odchovu
Odstav vykonávame vo veku 28 – 35 dní. Ich priemerná hmotnosť by mala byť minimálne 1 000 gramov podľa použitej genetiky.
V najmodernejších stajniach využívajúcich systém „plná – prázdna“ odstav realizujeme tak, že do prázdneho ustajnenia prenášame samice. Odstavené králiky zostávajú v klietkach, v ktorých sa narodili. Dôležité je, aby sme sa pri odstave vyhli premiešaniu králikov z rôznych hniezd, čo môže spôsobiť zdravotné problémy.
Odporúčaná hustota je 18 výkrmových králikov/m2 podlahovej plochy. Iným kritériom môže byť požiadavka 2 m3 na 8 ks.
Ideálna teplota stajne je 16 – 17 °C. Pokiaľ presiahne 25 °C, králiky prestávajú žrať a tým aj pochopiteľne rásť. Snažíme sa vyhnúť veľkým rozdielom medzi dennou a nočnou teplotou (v ideálnom prípade by tento rozdiel mal byť maximálne 6 °C).
Výkrmové králiky nemajú žiadne požiadavky na osvetlenie. Z hľadiska welfare by v stajni malo byť minimálne osvetlenie tak, aby sa králiky v klietke dokázali rozpoznať jeden od druhého.
Najzákladnejšou a najdôležitejšou kontrolou zdravotného stavu je ich pravidelné váženie. Králiky vážime aspoň raz týždenne a pokiaľ je to možné, aspoň 5 % z celkového počtu. Pre kontrolu vyberáme kusy z rôznych častí haly (začiatok a koniec haly, králiky v hornom rade, králiky po prvôstkach a pod.), aby sme minimalizovali faktory, ktoré môžu ovplyvňovať hmotnosť a prírastky.
Všetci dodávatelia genetiky majú vypracované rastové krivky. Dennú dávku krmiva pre nasledujúci týždeň upravujeme podľa očakávaných prírastkov a zdravotného stavu.
Nevyhnutnosťou je tiež zaznamenávanie denných úhynov. Pokiaľ je po dva dni denný úhyn vyšší ako 0,3 % obsadenia, okamžite znížime dennú dávku krmiva.
Výživa
Výživa a spôsob kŕmenia hrá dôležitú rolu v chove, nielen ako limitujúci faktor pre požadovanú úžitkovosť (tzn. prírastky, porážková hmotnosť, kvalita srsti pri kožušinových králikoch), ale tiež ako prevencia rôznych ochorení.
Krmivo môže byť prenášačom rôznych ochorení. Môžu sa na ňom prichytiť vírusy alebo baktérie, ktoré potom ľahko roznesieme do ďalších hál. V prípade, že sa používa rovnaké krmivo pre dva turnusy, zvyšuje sa toto riziko v čase. Odporúča sa tiež nepodávať plesnivé či inak kontaminované krmivo. Z týchto dôvodov suroviny použité v našich zmesiach, rovnako ako hotový produkt, prechádzajú kontrolou na stanovenie hladiny mykotoxínov.
Na druhej strane, nesprávne vybalancovaná kŕmna zmes má síce vplyv na požadovanú úžitkovosť, ale nemá podiel na zdravotných problémoch. Za predpokladu, že králiky sa chovajú v dobrých podmienkach. V laboratórnych testoch sa vyskúšalo podávanie kŕmnej dávky s polovičným množstvom vlákniny, alebo naopak dvojnásobnou dávkou dusíkatých látok ako sa odporúča bez toho, aby dochádzalo k masívnym úhynom.[1] Nie je nutné podotýkať, že v bežných podmienkach priemyselnej výroby krmív k takým extrémnym odchýlkam nedochádza.
Reštrikcia krmiva
V súčasnosti je vo svete najpoužívanejšou a odporúčanou kŕmnou stratégiou reštrikcia krmiva. Na ňu a jej vzťah k mortalite spôsobenej ERE prebehla vo Francúzsku v roku 2009 rozsiahla štúdia, ktorú vykonal profesor Gidenne a jeho tím. Počas 6 po sebe idúcich experimentov preukázal pokles mortality a morbidity z 12 na 3,5 % v prospech králikov kŕmených reštrikciou (v každej skupine bolo 2 000 králikov).
Preto je nutné pripomenúť, že na dosiahnutie čo najnižšej mortality je tiež nutné nájsť optimálny čas výkrmu (ten vám odporučí dodávateľ genetiky). Pri prekročení tohto času sa zhoršuje konverzia krmiva, znižujú sa prírastky a tým pádom klesá ekonomika daného turnusu.
Reštrikcia má pozitívny vplyv na využitie (konverziu) krmiva a priaznivo pôsobí na zdravotný stav králikov. Pretože znižuje spotrebu krmiva, veľmi pozitívne tým ovplyvňuje náklady na výkrm králikov a tým aj profitabilitu celého chovu.
Teraz tiež už vieme, že vhodne vykonaná redukcia krmiva iba minimálne ovplyvňuje hmotnosť pri zabíjaní. Ideálna možnosť na dosiahnutie čo najvyššej hmotnosti pri zabíjaní, je kombinácia reštriktívneho a ad libitného spôsobu kŕmenia.
V tomto prípade sa postupuje tak, že od odstavu do veku cca 55 dní králikov sa znižuje kŕmna dávka. Podľa zdravotného stavu následne prechádzame na stravu ad libitnú, aby sme docielili čo najvyššiu hmotnosť pri zabíjaní a tým maximálny zisk.
Napriek tomu, že presný mechanizmus pozitívneho účinku reštrikcie krmiva na pozitívny zdravotný stav a mortalitu králikov nie je dosiaľ plne objasnený, dnes sa táto kŕmna stratégia bežne používa na farmách vo Francúzsku a v Taliansku.
Podobný efekt ako reštrikcia krmiva, má aj redukovanie vody. Tu je však nutné postupovať v súlade s platnou legislatívou. V prípade, že by sme sa pre reštrikciu vody rozhodli, platí koeficient, že pri prístupe králikov k pitnej vode na 2 – 3 hodiny denne, môžeme počítať ako reštrikciu krmiva 70 % dennej dávky.
Praktické rady na záver
Cieľom každého farmára by malo byť, aby boli kŕmidlá boli úplne prázdne počas aspoň 12 hodín denne. V tejto súvislosti je možné pripomenúť, že králik prvú hodinu po podaní krmiva zožerie 20 g. Následne žerie 10 – 15 gramov za hodinu. Časová reštrikcia sa vykonáva tak, že sa vždy krmivo spustí v rovnakom čase a so vzrastajúcim vekom králikov sa predlžuje čas podávania krmiva. Je dobré kŕmiť v noci, čo má dva dôvody. Jednak je králik zviera s nočnou aktivitou. A po druhé – ráno po príchode do stajne by ošetrovateľ/majiteľ mal nájsť prázdne kŕmidlá pri správne vykonávanej reštrikcii.
[1] Zdroj: Davidson and Spreadbury 1975, Lebas 1973
