Vývoj samostatného potravinového reťazca a podpora vidieckych spoločností v Gane prostredníctvom hodnotenia

"Poľnohospodárska spoločnosť mojej rodiny je zákazníkom spoločnosti De Heus už mnoho rokov," hovorí Jurjën. "Po štúdiu chovu dobytka a medzinárodného obchodu som dva roky pracoval v spoločnosti De Heus a hľadal nové trhy." Jedným z týchto nových trhov bola Ghana, ktorá má veľmi úrodnú pôdu, dobré podnebie na výrobu potravín a malý poľnohospodársky sektor s obrovským potenciálom rastu. Po odchode zo spoločnosti De Heus, aby sa stal poľnohospodárom, si Jurjën založil podnik na dovoz jednodňových nosníc do Ghany. Približne v tom čase sa jeho bývalý zamestnávateľ rozhodol postaviť továreň na výrobu kŕmnych zmesí v meste Tema v Ghane. "Bez kvalitného krmiva je pre poľnohospodárov ťažké rozvíjať zdravé podnikanie a samotný trh nemôže rásť," hovorí Theo. Pre Jurjëna bola miestna továreň na výrobu krmív darom z nebies. "Spoliehať sa na dovážané krmivo je príliš riskantné a pre mňa alebo miestnych poľnohospodárov je takmer nemožné ho vyrobiť," dodáva. "Takže miestna továreň na krmivá je nevyhnutná."

Blížiaci sa príchod továrne na krmivá De Heus umožnil Jurjënovi rozvinúť plány na výrobu jednodňových kurčiat namiesto ich dovozu. "Ak nemáte k dispozícii ľahko dostupné a kvalitné krmivo, chov rodičovských zvierat jednoducho nie je možný," vysvetľuje. "V dôsledku toho sú chovatelia vajec závislí od dovozu jednodňových nosníc. Tieto vtáky sú drahé a ich kvalita je často veľmi neuspokojivá." Spoločnosti Kuipers Breeders a De Heus Ghana sa preto rozhodli spoločne založiť liahňu na produkciu nosníc na miestnej úrovni. Potom však udrela pandémia Covid-19. "Stále sme dovážali jednodňové kurčatá, ale keďže do Ghany neprichádzali žiadne lety, produkcia nosníc a vajec sa zastavila," hovorí Jurjën. "Veľmi som sa obával o dostupnosť potravín v krajine." Theo dodáva: "Covid-19 poukázal na potrebu miestnej produkcie nosníc. Museli sme to urobiť rýchlo."

Nová liahňa sa nachádza na 90-hektárovom pozemku, ktorý v súčasnosti pozostáva z jednej farmy na odchov a troch produkčných fariem, pričom všetky sú postavené a riadené podľa noriem EÚ. Chovné jedince sa dovážajú z Európy a prvých 16 týždňov strávia na odchovnej farme. Potom sú premiestnené na jednu z produkčných fariem. Chovná farma sa potom dôkladne vyčistí a celý proces sa začína odznova s novým stádom každých 18 týždňov. V produkčnej farme chovatelia znášajú vajcia a vyliahnuté nosnice sa predávajú chovateľom vo veku jedného dňa. Jeden chovateľ môže vyprodukovať približne 100 nosníc, takže jedna paleta chovateľov ušetrí dovoz 100 paliet jednodňových nosníc. Tým sa zároveň znižujú emisie uhlíka z leteckej dopravy. "Naša prvá dávka vajec nosníc pôjde do inkubátorov koncom marca 2023 a prvé kurčatá nosníc sa narodia o tri týždne neskôr," hovorí Jurjën."

Tento objem je potrebný na to, aby bol podnik udržateľný. "Musíte to robiť vo veľkom," vysvetľuje Jurjën. "V Holandsku si môžete založiť liahňu a nájsť veterinára, odborníka na kvalitu vody, poradcu pre biologickú bezpečnosť, dodávateľa prepravy a ďalšie služby, ale v Ghane si to všetko musíte urobiť sami." Podporuje ho v tom miestna obchodná jednotka De Heus. "Jurjën do partnerstva vnáša svoje poľnohospodárske skúsenosti a znalosti o západnej Afrike," hovorí Theo. "Spoločnosť De Heus poskytuje odborné znalosti týkajúce sa financií a spôsobu podnikania medzi Holandskom a Ghanou." Spolupracujú aj obchodné tímy oboch organizácií. "Obaja máme rovnaký cieľ: pomôcť miestnym poľnohospodárom zlepšiť ich príjmy a rozvíjať ghanský poľnohospodársky sektor," pokračuje Theo. "Obe spoločnosti sú veľmi praktické a praktické a spolupracujú na tom, aby sa to podarilo."

Práve tieto poznatky pomôžu poľnohospodárom zlepšiť ich činnosť a zvýšiť produktivitu. "Nepredávame len krmivo a kurčatá, ale pomáhame im dosahovať lepšie výnosy a zdravšie nosnice," hovorí Theo. "Žiadny iný európsky alebo americký hráč to v Ghane nerobí." V krátkodobom horizonte budú musieť poľnohospodári žiť s vysokými nákladmi na krmivo pre zvieratá v dôsledku nedostatku lokálne vyrábaných surovín. Spoločnosť De Heus Ghana však rovnakým spôsobom, akým podporuje domáce nosnice, spolupracuje so západoafrickým sociálnym podnikom WARC, aby povzbudila vidieckych poľnohospodárov k pestovaniu kukurice na použitie pri miestnej výrobe krmiva. "Nemôžeme znížiť obstarávaciu cenu krmiva, ale môžeme pomôcť poľnohospodárom zvýšiť produkciu, a to prispeje k rastu celého sektora nosníc," hovorí Jurjën. "Väčšia produkcia bude znamenať zvýšenie marže na reinvestovanie, čo povzbudí viac poľnohospodárov, aby sa stali producentmi vajec, čo povedie k poklesu ceny vajec pre spotrebiteľov."

V dôsledku inflácie patrí cena potravín v Ghane v súčasnosti medzi najvyššie v subsaharskej Afrike, a preto bude mať akékoľvek zníženie nákladov vplyv na stravovanie ľudí. "V Ghane je nedostatok cenovo dostupných a kvalitných bielkovín," vysvetľuje Theo. Mäso je pre väčšinu ľudí príliš drahé a navyše si vyžaduje chladenie na správne skladovanie. "Vajcia sa dajú ľahko skladovať a sú najlepším zdrojom bielkovín," pokračuje Theo. "Ak sa nám podarí zabezpečiť lacný prísun bielkovín, povedie to k zdravšiemu a pestrejšiemu stravovaniu v Ghane."

Zlepšenie produktivity a živobytia poľnohospodárov bude mať aj efekt snehovej gule na miestne komunity. "Farmári v Ghane žijú prevažne v dedinách, kde je vysoká nezamestnanosť a nízke vzdelanie," vysvetľuje Jurjën. "Ak sa nám podarí pomôcť poľnohospodárom rozvíjať ich podnikanie, vytvoria sa tým pracovné miesta a ľudia si budú môcť kupovať potraviny, posielať svoje deti do školy a platiť za zdravotnú starostlivosť." Theo súhlasí: "Poľnohospodárstvo je kľúčové pre riešenie nezamestnanosti vo vidieckych oblastiach. Nahradenie dovážaných krmív a potravín miestnou produkciou vytvorí mnoho pracovných miest."

Hoci je činnosť spoločného podniku ešte len v počiatočnom štádiu, Theo a Jurjën majú ambiciózne plány do budúcnosti. Chcú vyvážať do susedných krajín, ako je Togo, Benin a Pobrežie Slonoviny. V dlhodobejšom horizonte chcú tiež chovať brojlerové kurčatá. "Približne 90 % kuracieho mäsa v Ghane sa dováža mrazené z EÚ a Brazílie," hovorí Theo. "Chceme pomôcť poľnohospodárom produkovať brojlery, aby mohli konkurovať dovoznému trhu a aby potraviny boli lacnejšie." Našťastie, infraštruktúra na produkciu brojlerov je takmer rovnaká ako infraštruktúra na produkciu nosníc, čo partnerstvu poskytne náskok. Najprv však musia vytvoriť pravidelné a udržateľné dodávky kurčiat pre nosnice. "Obchodné výsledky sa ešte len dostavia, ale prvé náznaky sú pozitívne," hovorí Theo. "Ak sa nám podarí pomôcť poľnohospodárom získať lepšie príjmy, môžeme pozdvihnúť celý poľnohospodársky sektor v Ghane a posilniť toto hospodárstvo a znížiť jeho závislosť od dovozu."