Využitie genetiky na zlepšenie výnosov chovateľov rýb v Indonézii
Indonézia je jedným z popredných svetových producentov chovaných rýb a morských plodov. V záujme upevnenia tejto pozície sa vláda v nasledujúcich rokoch usiluje o zvýšenie udržateľnej akvakultúry v spolupráci s rôznymi verejnými a súkromnými partnermi. V roku 2019 bola spoločnosť De Heus jednou z piatich holandských spoločností, ktoré sa stali partnermi projektu FishTechIndonesia pod vedením spoločnosti Larive International, ktorý propagoval udržateľné a inovatívne systémy produkcie akvakultúry a osvedčené postupy na miestnej úrovni.

Na základe tohto úspechu sa spoločnosti De Heus Indonesia a Larive International stali partnermi v novom projekte, ktorý sa zameriava na zlepšenie genetiky tilapií, aby miestni chovatelia rýb mohli dosahovať lepšie technické výsledky. Bettina Cavenaghová je riaditeľkou spoločnosti Clarity Research, miestneho partnera spoločnosti Larive v Indonézii. Spolu s Budi Mulia, manažérom technickej podpory pre ryby v spoločnosti De Heus Indonesia, vysvetľujú, ako zavádzajú nové plemeno tilapie, ktoré je dobré pre poľnohospodárov, spoločnosť De Heus aj životné prostredie.
Prečo je takéto partnerstvo také dôležité pre akvakultúru v Indonézii?
Bettina: "Indonézia každoročne vyprodukuje približne 6 miliárd mladých tilapií, z ktorých však nie všetky dorastú do dospelosti. Je tu vysoká úmrtnosť v dôsledku príbuzenského kríženia a iných faktorov, takže chovatelia rýb nedosahujú vysoké výnosy. Zavedením lepšej genetiky sa snažíme zvýšiť mieru prežitia a zisky chovateľov.
"Budi: "Samce tilapií rastú rýchlejšie a sú približne o 40 až 50 % väčšie ako samice. Preto sa na zmenu samíc tilapií na samcov zvyčajne používajú hormóny. Hormóny však tiež oslabujú imunitný systém rýb, čo prispieva k vyššej úmrtnosti. A ak ryby ošetrené hormónmi uniknú do prirodzeného prostredia, narúšajú miestne ekosystémy. Nadmerné používanie hormónov môže poškodiť aj zdravie ľudí, najmä zamestnancov rybích fariem. V EÚ je používanie hormónov pri produkcii rýb zakázané a ďalšie krajiny ich nasledujú kvôli obavám spotrebiteľov. Spoločnosť De Heus sa zúčastňuje na tomto projekte, pretože chceme zaviesť nový kmeň tilapie, ktorý produkuje vyšší počet samcov bez použitia hormónov."
Ako sa tento projekt vyvíjal?
Bettina: "Spoločnosť Til-Aqua v Holandsku chová tilapiu YY, ktorá po skrížení s normálnou samicou produkuje úplne prirodzeného samca tilapie (NMT). Je to jedna z mála spoločností na svete, ktorá sa týmto zaoberá. Ku koncu projektu FishTechIndonesia v roku 2020 zasiahla pandémia Covid-19 a spoločnosť Til-Aqua potrebovala prehodnotiť svoju obchodnú stratégiu, preto nám ponúkla prarodičovské zásoby tilapií YY. Pri chove tilapií môžete zvyčajne kúpiť len rodičovské zásoby, ktoré musíte polročne odkupovať, ale pri starých rodičoch to robiť nemusíte. Ponuka spoločnosti Til-Aqua bola skvelou príležitosťou stať sa sebestačným s týmto inovatívnym kmeňom tilapií a spoločnosť De Heus Indonesia sa stala naším partnerom."
Budi: "Spoločnosť De Heus je jedným z najväčších výrobcov sladkovodného krmiva v Indonézii, takže máme prístup k chovateľom rýb. Partnerstvo so spoločnosťou Larive sa nazýva PT. Indo Aqua Sukses (IAS). Spoločne sme vybudovali liahňu pre nový kmeň tilapie. Využíva recirkulačný akvakultúrny systém (RAS) a ďalšie inovatívne technológie, ktoré sme predstavili počas konferencie FishTechIndonesia. Spoločnosť Til-Aqua nám poskytuje školenia, aby sme zabezpečili používanie najlepších medzinárodných postupov. Tu chováme tento vylepšený kmeň tilapii a po vyliahnutí mláďat ich predávame chovateľom rýb."
Prečo je genetická technológia odpoveďou na problémy s chovom rýb v Indonézii?
Bettina: "NMT sú z 99 % prirodzene mužského pohlavia a majú oveľa vyššiu mieru prežitia vďaka silnejšiemu imunitnému systému. Keďže sa pri procese NMT nepoužívajú hormóny, nevzniká žiadne riziko pre životné prostredie ani ľudské zdravie." A NMT sú oveľa výhodnejšie pre chovateľov rýb.
Budi: "Tieto plôdiky NMT sú tiež vyrovnanejšie vo veľkosti ako ryby ošetrené hormónmi. V liahni tilapií sa zvyčajne čaká, kým novonarodené plôdiky vyplávajú na hladinu rybníka, a vyberajú sa približne po 18 dňoch bez ohľadu na ich vek. Pri mláďatách NMT môžeme zbierať ikry každých 10 dní, triediť ich do štyroch skupín podľa štádia vývoja a zabezpečiť ich jednotnú veľkosť. To je výhodné aj pre chovateľov rýb. S rybami ošetrenými hormónmi sa to nedá."
"Poľnohospodári dosahujú optimálnu produktivitu, aby mohli rozšíriť svoje podnikanie."
Aký prínos má toto partnerstvo pre spoločnosti De Heus Indonesia, Larive a miestnych chovateľov rýb?
Budi: "Keď sa darí chovateľom rýb, darí sa aj spoločnosti De Heus Indonesia. V rámci projektu IAS poskytujeme chovateľom rýb vysokokvalitné plôdiky NMT, ktoré dobre rastú s naším krmivom. Farmári dosahujú optimálnu produktivitu, takže môžu rozšíriť svoje podnikanie. Okrem toho pomáhame chrániť životné prostredie a zabezpečujeme úspech odvetvia akvakultúry v Indonézii. Je to symbióza medzi farmármi a našou továrňou na výrobu krmív."
Bettina: "Spoločnosť De Heus nám poskytuje vysokoproteínové krmivo pre vodné živočíchy, ktoré neobsahuje sójový šrot (SBM), ktorý je bežnejší v Európe. Žiadna iná spoločnosť v Indonézii nevyrába toto prispôsobené krmivo a to veľmi prispelo k úspechu projektu. Vo všeobecnosti je pokojne bežné používať SBM v krmivách pre vodné živočíchy, pretože je to ekonomická možnosť. SBM však obsahuje fytoestrogén, ktorý môže počas prvých dvoch týždňov vývoja premeniť samčie plôdiky na samičie. Spoločnosť De Heus Indonesia preto vyrába akvaferment bez SBM, čo prispieva k lepším výsledkom."

Aké sú doterajšie výsledky projektu IndoAqua-Success?
Bettina: "Stále sme v počiatočnej fáze, ale vedecky sme dokázali, že potomstvo, ktoré predávame, je z 99 % samčieho pôvodu bez hormónov. V súčasnosti prebieha proces šľachtenia našej ďalšej generácie samičiek tilapie YY a do troch mesiacov budeme vedieť, či sme boli úspešní. Teraz máme všetko pripravené na to, aby sme mohli začať s veľkovýrobou."
Budi: "Chovateľom predstavujeme mláďatá NMT a monitorujeme ich výkonnosť. Je príliš skoro na to, aby sme mohli povedať, či sme uspeli. Môže to trvať ďalšie štyri mesiace. Z dlhodobého hľadiska chceme uspokojiť požiadavky našich zákazníkov na zdravé a udržateľné rybie mäso z tilapií."
Aký prínos má toto partnerstvo pre miestne komunity v Indonézii?
Bettina: "Naša liahňa sa nachádza v Majalengke, vo vidieckej oblasti, takže miestna komunita je do projektu zapojená od začiatku. Líheň postavili miestni pracovníci, a nie veľká stavebná spoločnosť. V blízkosti sa nachádza aj komunitná rybia farma, takže chceme vyškoliť aj miestnych ľudí, aby mohli v týchto zariadeniach vykonávať testy rastu úžitkovosti a kŕmenia. Takto si môžu zarobiť peniaze a získať odbornú prípravu."
Aké sú vaše budúce ambície v rámci projektu?
Bettina: "Náklady na prepravu mláďat sú obrovské, takže naším prvým krokom je expandovať na Severnú Sumatru, ktorá je najväčším trhom s tilapiami v Indonézii. V súčasnosti sa v jazere Toba chová veľké množstvo tilapií, ale voda sa v dôsledku toho znečisťuje. Vláda chce jazero rozvíjať aj ako turistickú destináciu. Preto plánujeme zriadiť satelitnú liahňu v regióne a odlákať chovateľov rýb od jazera udržateľnejšími technikami s využitím technológie RAS a NMT. Potom sa chceme v závislosti od trhových podmienok presunúť na Sulawesi a Kalimantan, kde môžeme zriadiť satelitné liahne bližšie k miestnym trhom."
Budi: "Najprv to musíme v Indonézii zvládnuť. Ale ak tu budeme úspešní, mohli by sme technológiu NMT vyvážať do ďalších krajín, kde pôsobíme. Začiatkom tohto roka som mal stretnutie vo Vietname s ázijským tímom De Heus. Naše obchodné jednotky v Mjanmarsku a vo Vietname majú záujem o systém RAS a genetiku tilapií. Chcú otestovať rybie plôdiky NMT v porovnaní s miestnymi rybími plôdikmi a ak budú výsledky pozitívne, chceme sa pozrieť na vývoz rodičovských kmeňov NMT."