Ako môže získavanie surovín z miestnych zdrojov zlepšiť život vidieckych poľnohospodárov v Ghane
V záujme dosiahnutia udržateľného dodávateľského reťazca a podpory komunít je ambíciou spoločnosti De Heus Ghana nakupovať do roku 2025 aspoň 50 % surovín z miestnych zdrojov. Týmto spôsobom môže spoločnosť zlepšiť celý dodávateľský reťazec spolu s ekonomickým postavením miestnych poľnohospodárov. To si vyžaduje, aby miestna obchodná jednotka spolupracovala so silnými partnermi, ktorí zdieľajú hodnoty spoločnosti De Heus.

V roku 2021 sme začali s výrobou krmív v Ghane a miestna obchodná jednotka začala iniciovať projekty na získavanie kukurice z miestnych zdrojov. Naším partnerom v tejto oblasti je Warc Africa (ďalej len "Warc"), sociálny podnik, ktorý školí miestnych poľnohospodárov v oblasti osvedčených postupov hospodárenia, vykupuje ich úrodu, agreguje ju a predáva spoločnosti De Heus. Pomáha tak poľnohospodárom rozvíjať ich podnikanie udržateľným spôsobom, aby sa zlepšilo ich živobytie aj život komunít v ich okolí. O partnerstve, jeho úspechoch a širšom vplyve sa rozprávame s Christopherom Zawom, generálnym riaditeľom spoločnosti Warc, a Bernardom Klaassenom, prevádzkovým riaditeľom spoločnosti De Heus Ghana.
Prečo je dôležité podporovať miestnu výrobu surovín?
Bernard: "Pevne veríme, že prostredníctvom programu zodpovedného stravovania spoločnosti De Heus môžeme prispieť k rozvoju celého dodávateľského reťazca a ovplyvniť životné podmienky ľudí v dodávateľskom reťazci. Ghana má veľké množstvo pôdy a podnebie vhodné na pestovanie plodín, ako je kukurica, sója a kešu orechy. Prečo ich teda dovážať s možnými dôsledkami odlesňovania, nákladmi na dopravu a sprievodnou uhlíkovou stopou? Miestnou produkciou kukurice môžeme prospieť klíme a miestnej komunite."
Christopher: "Potravinová bezpečnosť v Ghane je relatívne dostatočná, ale úroveň výživy je nedostatočná najmä u vidieckeho obyvateľstva, kde sú nízke príjmy. Nedostatočná je spotreba bielkovín, pretože sú veľmi drahé. Približne 90 % hydiny sa dováža, takže cena vajec patrí k najvyšším v subsaharskej Afrike. A napriek tomu, že má približne 600 km pobrežia a jedno z najväčších jazier na kontinente, 60 % až 70 % rýb sa dováža. Kŕmenie zvierat v Ghane je drahé aj preto, že tu nie je dostatočná miestna produkcia kukurice a sóje. Podporou poľnohospodárov a pomocou pri rozvoji udržateľných postupov môžeme produkovať suroviny na miestnej úrovni a znížiť náklady na krmivo a následne aj na potraviny. Tým sa zvýšia aj príjmy poľnohospodárov a samotný národ môže rásť."
Bernard: "V Ghane sa veľa lokálne vypestovanej kukurice používa na ľudskú spotrebu alebo ju obchodníci vyvážajú do susedných krajín, ako je Burkina Faso, kde sa predáva za lepšiu cenu. V dôsledku toho miestni poľnohospodári radšej predávajú svoju kukuricu zahraničným obchodníkom namiesto miestnym kupujúcim. Počas chudobného obdobia, keď je v Ghane nedostatok kukurice, sa táto vyvážaná kukurica často dováža späť do krajiny a predáva sa za oveľa vyššie ceny. Skutočný zisk z obchodovania teda nedostávajú poľnohospodári, ktorí kukuricu vyprodukovali, ale vyvážajúci obchodníci. Výzvou pre spoločnosti De Heus a Warc je prerušiť tento reťazec tým, že poskytneme miestnym poľnohospodárom správny stimul, aby predávali svoju kukuricu nám namiesto obchodníkovi za o niečo lepšiu cenu. Medzi tieto stimuly patrí poskytovanie bezplatného školenia, balenia kukurice a hnojív."
Má dovoz surovín aj iné vplyvy?
Bernard: "Ghana čelí náročnej hospodárskej situácii v dôsledku devalvácie ghanského cedi a s tým súvisiacej vysokej miery inflácie. Krajina vyváža produkty ako kakao, sója, olej a nerastné suroviny. V prípade potravín sa však vo veľkej miere spolieha na dovoz z Európy a Južnej Ameriky. Ghana napríklad ročne dováža mrazené kurčatá v hodnote viac ako 200 miliónov USD. Na každý dolár, ktorý sa na to vynaloží, musí vygenerovať miestnu menu, aby sa premenila na doláre. To isté platí aj pri dovoze surovín, ako je kukurica. Na jej nákup potrebuje Ghana miestnu menu na konverziu na doláre alebo eurá. Vzhľadom na devalváciu cedi a vysokú infláciu je na nákup dovážaných surovín potrebných viac miestnej meny."
Christopher: "Aby sme to uviedli do kontextu, v januári 2022 bol výmenný kurz ghanského cedi za americký dolár 6:1. V novembri 2022 bol takmer 16:1. A pri súčasnej miere inflácie v Ghane, ktorá je medziročne na úrovni 50,2 %, to má obrovský vplyv na cenu potravín."

Aké výhody majú poľnohospodári z miestnej produkcie?
Christopher: "Spoločnosť Warc spolupracuje s približne 7 000 farmármi v severnej Ghane, ktorí dostávajú spravodlivú a transparentnú cenu za dopestovanú kukuricu. V súčasnosti sa blíži koniec sezóny a už sme získali viac ako 9 000 ton kukurice z miestnych zdrojov. Predpokladáme, že do konca sezóny prekonáme náš cieľ 10 000 ton a dosiahneme 12 000 ton alebo viac. Okrem toho, že zvyšujeme miestnu produkciu a príjmy poľnohospodárov, rozvíjame aj komunity okolo poľnohospodárskej výroby. S vyššou produkciou sa zvýši hospodárska aktivita a zamestnanosť a príjmy sa rozšíria do miestnych komunít."
Bernard: "Keďže približne 70 % výrobných nákladov farmy tvoria náklady na krmivo, tieto majú významný vplyv na výkonnosť a zisk farmy. Pri súčasnej devalvácii ghanského cedi a viac ako 50 % miere inflácie je neustálym bojom poskytovať našim zákazníkom predvídateľné produkty a ceny a udržiavať naše vysokokvalitné štandardy. Aj keď získavanie miestnej kukurice nemusí nevyhnutne znamenať zníženú cenu, za všetko sa platí v cedi. Takže vďaka celkovému množstvu, ktoré získavame od spoločnosti Warc, sme schopní stabilizovať cenu našej kukurice na niekoľko mesiacov. Z krátkodobého hľadiska nám to umožňuje účtovať našim zákazníkom predvídateľnejšie ceny, čo im uľahčuje spoľahlivé prognózy predaja a zisku. Z dlhodobého hľadiska to vytvorí nižšie a stabilnejšie ceny, keďže trh dozrieva a profesionalizuje sa a poľnohospodári si udržiavajú dobré ziskové marže s vedomím, že pre ich plodiny existuje miestny trh."
Ako prispieva miestna produkcia kukurice k environmentálne zodpovednému zásobovaniu?
Christopher: "Miestna výroba vo všeobecnosti znižuje vplyv globálneho dodávateľského reťazca na životné prostredie. Profesionalizácia poľnohospodárov v Ghane a zlepšenie technológií, ktoré používajú, však môže v strednodobom až dlhodobom horizonte prospieť aj životnému prostrediu na miestnej úrovni. Pracujeme napríklad na úpätí Sahelu, v regióne, ktorý sa z roka na rok vyľudňuje, ale zároveň živí približne 500 miliónov ľudí v západnej Afrike. Ak budú poľnohospodári naďalej používať primitívne techniky, ako je hlboká orba, oheň na čistenie pôdy a zlé metódy ochrany plodín, pôda sa bude naďalej zhoršovať. Takže bez tejto základnej úrovne zlepšenia príjmov v krátkodobom horizonte v tejto oblasti skončíte s dlhodobou degradáciou miestneho prostredia, čo má obrovský vplyv na potravinovú bezpečnosť a chudobu."
Spomenuli ste, že z miestnej produkcie má prospech širšia komunita. Môžete nám povedať viac?
Bernard: "V spoločnosti De Heus sa podieľame na samotnom nákupe kukurice a logistike našej továrne. V súčasnosti napríklad prefinancovávame kukuricu nakupovanú spoločnosťou Warc, čo je veľmi nezvyčajné. To umožnilo spoločnosti Warc využiť každú príležitosť, ktorá sa naskytla, a urobiť obrovské pokroky. V minuloročnom pilotnom projekte sme dostali menej ako 2 000 ton kukurice. V tejto sezóne sme v súčasnosti dostali viac ako 9 000 ton a očakávame, že ak budeme optimistickí, dosiahneme až 12 000 ton. Ak by sme sa zamerali na krátkodobé zisky, bolo by rozumnejšie prestať nakupovať túto lokálne vypestovanú kukuricu, keď klesol výmenný kurz, a obrátiť sa na dovoz. To by však vážne ovplyvnilo ďalšie výsledky projektu. Zameriavame sa na dlhodobé vyhliadky projektu namiesto krátkodobých ziskov pre seba. Túto úlohu by sme nemali podceňovať, pretože by mohla rozhodnúť alebo zničiť projekt a jeho vplyv na poľnohospodárov a ich komunity."
Christopher: "Keď sa zvýši príjem poľnohospodárov a tí si budú môcť dovoliť produkty a služby, ako je zdravotná starostlivosť, reštaurácie a spotrebný tovar, podniky budú investovať do poskytovania týchto vecí. Takto rastú mestá a komunity. Náš výrobný cieľ na túto sezónu je 10 000 ton, ale to je len asi 10 % potenciálnej kapacity. Keď dosiahneme niečo okolo 50 000 metrických ton za sezónu, bude mať zmysel investovať do novej infraštruktúry, ako sú silá a logistické zariadenia. Tie budú prínosom aj pre miestnu komunitu."
Bernard: "Spoločnosť De Heus berie tieto výrobné ciele veľmi vážne. V súčasnosti staviame tri silá na hromadné skladovanie obilnín a jedno na hromadné skladovanie sóje, hoci poľnohospodári v Ghane v súčasnosti nie sú schopní dodávať kukuricu vo veľkom. Ak však máme zariadenia na jej spracovanie, ďalšou výzvou je umožniť miestnym poľnohospodárom a spoločnosti Warc pestovanie, zber a prepravu vo veľkých objemoch. Je to súčasť efektu snehovej gule, ktorý chceme vytvoriť."
"Zameriavame sa na dlhodobé vyhliadky projektu a nie na krátkodobé zisky pre seba."
Kto má z miestnej výroby najväčší úžitok?
Bernard: "V súčasnosti je zisk poľnohospodárov často oveľa nižší ako zisk obchodníkov. To sa Warc a De Heus snažia zmeniť naším transparentným modelom tvorby cien. Ceny kukurice sú však rovnomerne rozdelené v celom dodávateľskom reťazci, keďže ide o komoditu, s ktorou sa obchoduje na svetovom trhu. V dôsledku toho je pre obchodníkov lákavé nakupovať kukuricu na miestnej úrovni za najnižšiu cenu, počkať, kým sa cena na svetovom trhu zvýši, a potom ju predať za vyššiu cenu. Taká je povaha obchodovania, ale zároveň to bráni rastu miestneho sektora. Z dlhodobého hľadiska je cieľom nášho projektu vytvoriť pre poľnohospodárov stabilný trh, na ktorom môžu predávať svoje plodiny za predvídateľnú cenu, s predvídateľným predajom a s primeranými maržami. Ak sa nám to podarí dosiahnuť v celom dodávateľskom reťazci, vytvoríme udržateľné príjmy pre všetky zainteresované strany: pestovateľov kukurice, chovateľov hydiny a dokonca aj spotrebiteľov, ktorí kupujú vajcia a kurčatá. Preto musíme ignorovať krátkodobé zisky a zamerať sa na náš dlhodobý cieľ, ktorým je do roku 2025 získavať polovicu surovín z miestnych zdrojov. Na to potrebujeme dôveryhodných partnerov, ktorí majú rovnaké ciele."
Christopher: "Pri komoditách profitujete z rozdielu medzi nákupnou a predajnou cenou, ale to ničí transparentnosť. Zameriavame sa na náš konečný cieľ, ktorým je vymaniť chovateľov dobytka a pestovateľov plodín v Ghane z chudoby. Akékoľvek krátkodobé výhry nie sú pre nikoho prínosom. Preto máme pevné marže bez ohľadu na akékoľvek výkyvy cien, takže proces je úplne transparentný."
Ako budete merať úspech?
Christopher: "Neexistuje nič také ako byť chudobný alebo menej chudobný. Si len chudobný. Takže nehľadáme marginálne zisky. Farmári v Ghane zarábajú 200 až 300 USD ročne, takže chceme zvýšiť ich príjmy nielen o 90 %, ale 3, 5 alebo 10-krát."
Bernard: "Chceme spoločnosti Warc umožniť dosiahnuť tieto ciele. Krátkodobý úspech znamená dosiahnuť a prekročiť 10 000 ton kukurice z miestnych zdrojov. Úspech v roku 2025 znamená, že budeme schopní získavať 50 % našich surovín z miestnych zdrojov, čo predstavuje 50 000 ton kukurice. Toto sú priame meradlá úspechu, ktoré môžeme ľahko vypočítať. Abstraktnejším meradlom je umožniť spoločnosti Warc dosiahnuť ciele v jej časti dodávateľského reťazca. Okrem toho musíme vypracovať našu časť dodávateľského reťazca a prevziať zodpovednosť za záväzok k projektu."

"Nehľadáme marginálne zisky. Poľnohospodári v Ghane zarábajú 200 až 300 USD ročne, takže chceme zvýšiť ich príjmy nielen o 90 %, ale 3, 5 alebo 10-krát."
Riešenie otázok ľudských práv v dodávateľských reťazcoch je dôležitou súčasťou zodpovedného obstarávania. Ako dôležité sú pracovné podmienky pri vašej práci s miestnymi farmármi?
Christopher: "Keďže sa nezameriavame na krátkodobé zisky, nie je potrebné zvyčajne zhoršovať pracovné podmienky. Chceme zlepšiť spôsob, akým poľnohospodári získavajú príjmy, profesionalizáciou ich podnikania a zavádzaním technológií. Chceme ich postupne posunúť od príležitostnej, nízko kvalifikovanej, jednodňovej práce ku kvalifikovanej práci s výhodami zamestnanosti."
Bernard: "Výzvou je zlepšiť príjmy a pracovné podmienky bez toho, aby sa rozbil trh. Môžete chcieť platiť pracovníkom viac, ale z dlhodobého hľadiska to podmienky nezlepší. Chceme sa zamerať na rozvoj celého trhu, ktorý bude mať väčší vplyv. Je to skutočná rovnováha. Ak zaplatíme jednému poľnohospodárovi viac za jeho kukuricu, nemusí to nevyhnutne zlepšiť životné podmienky viacerých ľudí. Áno, farmár má viac peňazí, ale ak sa o časť týchto peňazí nepodelí so svojimi dennými pracovníkmi, vplyv je minimálny. Otázkou je, ako môžeme podporiť miestnych výrobcov tak, aby to bolo prospešné pre zlepšenie ich pracovných podmienok? Ako povedal Chris, výzva spočíva v postupnom prechode celého dodávateľského reťazca od nízko kvalifikovanej pracovnej sily ku kvalifikovanej pracovnej sile so všetkými potrebnými výhodami v oblasti zamestnanosti. Bude si to vyžadovať čas, odhodlanie a investície na správnych miestach, aby sa celé odvetvie pozdvihlo na inú úroveň. Warc a De Heus to nedokážu sami, ale niekto musí urobiť prvý krok."
Vďaka akým faktorom je partnerstvo úspešné?
Bernard: "Ľudia v spoločnosti De Heus sú realizátori. Nie je tu veľa diskusií a debát. Ak sa vyskytne úzke miesto, vymyslíme riešenie a jednoducho ho urobíme. Warc má rovnakú víťaznú mentalitu. Chceli sme napríklad prijímať kukuricu v 50-kilogramových vreciach, aby sme uľahčili stohovanie a prepravu. Ale poľnohospodári do nich nechceli investovať. Tak sme nakúpili 200 000 značkových vriec a Warc ich distribuuje poľnohospodárom. Snažíme sa myslieť neštandardne a robiť veci inak."
Christopher: "Musíme zvoliť iný prístup. Napríklad poľnohospodári potrebovali hnojivá, ale ich ceny prudko rástli. Nie sme distribútor hnojív, ale nakúpili sme 4 000 vriec hnojív a dali sme ich k dispozícii poľnohospodárom. Skúsili sme robiť to, čo robia iní, ale lepším spôsobom, a fungovalo to. Takže spochybňujeme status quo a robíme niečo úplne iné. Spočiatku sa to stretáva s veľkou zotrvačnosťou, ale keď ju prelomíme, máme veľký úspech."